Ja však mám na tento deň jednu tradíciu. Musím ju mať. Je ňou fakt, že posledné hodiny starého roka a prvé hodiny začínajúceho, trávim upokojovaním vystrašeného tatranského čuvača, nechápajúceho bastardíka a hyperaktívneho kňučiaceho jazvečíka.
V tých nočných hodinách za zvuku výstrelov striedajúcich sa s výkrikmi podgurážených puberťákov a troma splašenými chlpáčmi v spodnej miestnosti rodinného domu, sa mi víri v hlave priveľa otázok.
Nemôžem sa zbaviť pocitu totálnej zbytočnosti bujarých osláv, nezmyselných výbuchov a opitých hláv. Premrhaný čas a peniaze. A čo ma najviac mrzí, že skoro nikto nehľadí na tých, ktorí tým trpia.
Kto vie, ako to okolo polnoci vyzerá v psích útulkoch. Kto vie čo prežívajú ľudia na okraji spoločnosti. Veď im by nepatrné percento z týchto do vzduchu vyhodených peňazí pomohlo zabezpečiť základné potreby na prežitie.
Asi sa príliš rýchlo zabudlo na globálnu empatiu a súcit z pred týždňa keď sme s dojatím sledovali príbehy opustených detí, matiek, starších a prispievali im na „krajšie" Vianoce.
Rozum sa mi zastavuje, keď sa 1.1. poobede spustí ďalšia dávka zásob a začne sa opakovať ten istý scenár z polnoci. Prečo? Čo je na tom také dôležité? A tentoraz s vytriezvenými hlavami, ale aj tak bez rozumu.
Viem si však predstaviť, že tento deň by sa dal využiť na naozaj ukážkový dobrý skutok. Keby nejaké mesto prehlásilo, že peniaze určené na verejný ohňostroj venujú na pomoc iným. A príchod nového roku oslávia tichom a dobrým pocitom, že pre niekoho bude naozaj lepším .
Môžme s tým začať aj my. Napríklad takto : http://www.charita.sk/news.html?nid=94